Čitateľská gramotnosť v podmienkach školy
Základná škola Ľudovíta Štúra, Pionierska 4, Šaľa
Stratégia rozvoja čitateľskej gramotnosti
v podmienkach základnej školy
Dokument je účinný od 1. 9. 2016
Programové východiská
Čitateľská gramotnosť (ďalej len ČG) je považovaná za základnú kompetenciu človeka, ktorá je východiskom k dosiahnutiu všetkých ostatných kompetencií. V súčasnosti sa nároky na čitateľskú zručnosť zvyšujú s novými textovými informáciami a neustále sa rozvíjajúcimi a komplikovanejšími spôsobmi ich sírenia.
Nevyhnutnosť systematického prístupu v tejto oblasti viedla k vytvoreniu dokumentu:
„Národná stratégia zvyšovania úrovne a kontinuálneho rozvíjania čitateľskej gramotnosti“ (ďalej len „národná stratégia“), schválenej MŠVVaŠ SR v novembri 2015 a aktualizovanej v NR SR v apríli 2016.
Vymedzenie pojmu „čitateľská gramotnosť“
ČG sa pôvodne chápala ako schopnosť čítať a písať. V súčasnosti sa už tento spôsob ponímania dopĺňa o ďalšie charakteristiky čitateľských zručností.
V zmysle dokumentu „Závery Európskej rady o strategickom rámci európskej spolupráce v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy („ET 2020“) z 28. 05. 2009 je ČG definovaná ako
„súhrnná schopnosť porozumieť formám písaného jazyka, tieto formy používať a premýšľať o nich s cieľom dosiahnuť osobné a sociálne naplnenie. To presahuje kognitívne zložky (t. j. dekódovanie slov a porozumenie textu) a ovplyvňuje ďalšie aspekty podporujúce schopnosť porozumieť písaným textom.“
Význam čitateľskej gramotnosti
Čítanie a ČG tvoria nevyhnutný predpoklad na rozvíjanie kľúčových kompetencií, predovšetkým kompetencie k učeniu sa, a čoraz viac sa využívajú ako nástroj na dosiahnutie ďalších cieľov v pracovnom i osobnom živote.
Čítanie trénuje a rozvíja lineárne, postupné, sekvenčné myslenie, ako aj sústredenosť a koncentráciu.
Vytvára u ľudí návyk a spôsobilosti, ktoré tvoria základ tvorivého myslenia, obohacujú ich vlastnú životnú filozofiu a zdokonaľujú ich schopnosť riešiť a zvládať osobné problémy na základe otvoreného myslenia, ktoré nie je uzavreté v nemenných obsahoch.
Pri ČG sa hlavný dôraz kladie na funkčný charakter čítania za účelom rýchleho získavania a
efektívneho spracovania informácií. ČG sa prelína s ďalšími oblasťami gramotnosti (prírodovedná, matematická, informačná, sociálna a ďalšie), preto je jej rozvoj veľmi dôležitý pri osvojovaní zručností, rozvíjaní schopností a pri získavaní vedomostí v ďalších vzdelávacích oblastiach.
ČG je teda celoživotne sa rozvíjajúca vybavenosť človeka vedomosťami, zručnosťami, schopnosťami, postojmi a hodnotami potrebnými pre využívanie všetkých druhov textov v rozličných individuálnych i sociálnych kontextoch.
Procesy čitateľskej gramotnosti
1. Získavanie informácií
- porozumenie explicitne vyjadreným informáciám a ich vyhľadávanie primárne z textu
- dôraz na jednotlivé časti textu
- vyhľadávanie slov, slovných spojení, myšlienok, definícií v texte ap.,a to doslovne alebo synonymicky
- presná informácia v texte, nie sú potrebné predchádzajúce teoretické poznatky
2. Utváranie širšieho porozumenia
- vyvodenie priamych záverov primárne z textu
- dôraz na vzťahy v celom texte
- definovanie hlavnej myšlienky textu, vytvorenie názvu textu, rozlíšenie podstatných informácií od nepodstatných v texte, zistenie základných údajov z grafu, tabuľky, mapy, diagramu v texte ap.
3. Rozvíjanie interpretácie
- interpretácia a integrácia myšlienok a informácií
z textu
- dôraz na vzťahy medzi časťami celku
- logické spracovanie informácií v texte, nachádzanie súvislostí medzi jednotlivými myšlienkami v texte, vyvodzovanie záverov z textu, hľadanie podporných dôkazov v texte ap.
4. Uvažovanie o obsahu textu a jeho
hodnotenie
- skúmanie a kritické hodnotenie obsahu textu: vyžaduje abstraktné myslenie – uvažovanie nad rámec textu, čo vyžaduje využitie širších vedomostí
- dôraz na obsah textu
- posúdenie celkovej hodnoty textu, jeho celistvosť a zrozumiteľnosť, význam textu pre čitateľa, vyjadrenie čitateľovho stanoviska k textu a jeho obhájenie pomocou dôkazov a argumentov mimo textu ap.
5. Uvažovanie o forme textu a jeho hodnotenie
- skúmanie a kritické hodnotenie jazyka textu: vyžaduje abstraktné myslenie – uvažovanie nad rámec textu, čo vyžaduje využitie širších vedomostí
- dôraz na formu textu
- hodnotenie kvality textu, jeho efektivity, primeranosti, a to z hľadiska využitia jazykových prostriedkov
- posúdenie výberu lexikálnych prostriedkov, jazykového štýlu autora, úplnosti textových zložiek ap.
Rola učiteľa
Aspekty, ktoré sa vyžadujú od učiteľa v ročníkoch primárneho či nižšieho sekundárneho vzdelávania:
- výber náročnejších úloh, ktoré nútia žiakov odvodzovať z daného textu a uvažovať nad rámec textu
- pomoc žiakovi vytvárať súvislosti medzi textami, ktoré títo žiaci čítajú, a ich osobným
životom a zážitkami
- využívanie praktických materiálov na čítanie so zodpovedajúcim stupňom náročnosti
- sledovanie pokroku žiakov pri čítaní a poskytovanie neformálneho hodnotenia
Podpora čítania v rodine
Deti sa učia čítať a osvojujú si túto schopnosť nielen v škole, ale aj pri iných príležitostiach mimo prostredia školy: školské prostredie tak nie je samo o sebe jediným činiteľom, ktorý má na rozvoj čítania vplyv. Rodičia, ktorí radi čítajú a chcú sa o túto záľubu deliť spolu so svojimi deťmi, podporujú ich kladný vzťah k čítaniu. Domáce čítanie v ranom veku tvoria základ pre to, aby sa deti naučili čítať v škole.
Pre rozvoj ČG je mimoriadne dôležité, aby boli deti doma v rodinnom prostredí obklopené knihami a mali tiež k dispozícii noviny a časopisy.
Aktivity v oblasti gramotnosti, do ktorých sa zapájajú rodičia, majú pre vývoj čitateľských zručností detí zásadný význam.
Materiál a frekvencia čítania
Z hľadiska rozvíjania ČG je dôležitá rôznorodosť materiálu, ktorý je k dispozícii na čítanie a čitateľská aktivita. Úspešnosť v čitateľských prieskumoch sa preukázala pravidelným čítaním beletrie a ďalšie materiálov, napr. časopisov, novín a nebeletristickej literatúry. Čítanie komixových kníh a materiálov na internete nemalo na úroveň čitateľskej gramotnosti taký pozitívny a výrazný vplyv ako čítanie tlačených textov prostredníctvom kníh a printových médií.
Najčastejšie nedostatky v praxi
- čitateľská gramotnosť je vnímaná len ako súčasť predmetu materinský jazyk a literatúra
- stereotypy vo vzdelávaní – zameranosť na obsah a na nižšie kognitívne funkcie - a pretrvávajúce dominantné postavenie učiteľa pri sprostredkúvaní obsahu
- obmedzené využívanie rozmanitých učebných a informačných zdrojov
- nízka frekvencia práce s nesúvislými textami
- nedostatočná schopnosť súčasného vzdelávacieho systému eliminovať a kompenzovať rozdiely medzi žiakmi, ktoré sú dané odlišnou úrovňou podnetnosti ich domáceho zázemia
- nerovnomerný rozvoj ČG vo všetkých predmetoch – nedostatok kvalitných podporných nástrojov pre učiteľov (učebnice, metodiky, webový portál, poradenská činnosť)
- absencia povinnej literatúry v školských knižniciach v predmete slovenský jazyk a literatúra.
Ohrozenia/riziká
- problém so základnými jazykovými zručnosťami /slovná zásoba, jazyková vybavenosť/
- nedostatočné povedomie širokej verejnosti o význame čitateľskej gramotnosti pre sebarealizáciu jednotlivca a život v spoločnosti
- nový postoj ku knihám - existencia fenoménu u žiakov a mládeže /trvalá ľahostajnosť voči knihám a čítaniu
- mena voľného času a záujmov mládeže a dospelých
- používanie digitálnych médií na zábavu /komunikácia s priateľmi, sťahovanie hudby a
hier/, nie len na vyhľadávanie informácií alebo učenie sa
- uprednostňovanie iných – pohodlnejších foriem zábavy – TV, internet, počítačové hry
- edostatočný záujem, podpora a spoluúčasť na rozvoji čitateľskej gramotnosti u rodičov detí zo sociálne znevýhodneného prostredia
- vážne problémy pri štúdiu, ako aj pri uplatňovaní nárokov na trhu práce
Dôsledky používania digitálnych médií
- Digitálna demencia. Digitálne médiá vedú k tomu, že mozog menej používame, čím jeho výkonnosť časom klesá. U mladých ľudí sa tým oneskoruje vývoj mozgu, ich duševná výkonnosť zostáva od počiatku pod úrovňou svojich možností. Netýka sa to iba nášho myslenia, ale aj vôle, emócií a predovšetkým sociálneho správania.
- Nepretržité preťažovanie kognitívnych schopností a pozornosti. Dochádza ku kognitívnemu zahlteniu mozgu, čím sa znižuje kvalita rozhodnutí a volieb jednotlivca a narastá úzkosť.
Východiská k rozvoju čitateľskej gramotnosti v podmienkach
Základnej školy Ľudovíta Štúra, Pionierska 4, Šaľa
- Zadefinovať strategické ciele školy k rozvíjaniu čitateľskej gramotnosti a zapracovať ich do inovovaných školských vzdelávacích programov a do výchovných programov v ŠKD.
- Spolupracovať s rodinou, organizovať spoločné čitateľské aktivity.
- Zabezpečiť žiakom prístup ku knihám a vytvoriť podmienky na čítanie.
- evitalizovať školskú knižnicu, modernizovať a dopĺňať knižničný fond.
- Zabezpečiť vzdelávanie učiteľov v oblasti čitateľskej gramotnosti.
- Čitateľskú gramotnosť realizovať vo všetkých vzdelávacích oblastiach – implementácia hlavných cieľov do všetkých predmetov.
- Organizovať aktivity a projekty mimo formálneho vzdelávania.
- Získavať učebnice, učebné zdroje, texty, metodiky a podporné materiály v súvislosti s
úlohami zameranými na rozvoj čitateľskej gramotnosti v printovej a aj všeobecne
prístupnej digitálnej podobe.
- Zaviesť povinné čítanie do učebných osnov slovenského jazyka a literatúry.
- Pripraviť plán aktivít na podporu rozvoja čitateľskej gramotnosti a zakotviť ho do pedagogickej dokumentácie školy, vrátane kontroly a vyhodnotenia.
- Podporiť vytvorenie podmienok pre pozíciu „koordinátora pre rozvoj čitateľskej gramotnosti“.
- Vyhľadať a integrovať existujúcu databázu publikácií zameraných na rozvoj čitateľskej gramotnosti a sprístupniť ich pre všetkých učiteľov.
- Podporiť vytváranie kvalitných učebných materiálov a pomôcok na hodnotenie dosiahnutej úrovne gramotnosti.
- Podporiť vytváranie kvalitných učebných materiálov a pomôcok na hodnotenie dosiahnutej úrovne gramotnosti.
Strategické ciele pre rozvoj čitateľskej gramotnosti:
- Vrátiť žiakov späť ku knihe, naučiť ich čítaniu s porozumením, aby žiak:
- dokonale používal materinský jazyk
- vyjadroval svoj názor vhodným spôsobom so schopnosťou obhájiť ho
- bol schopný vyjadriť svoje myšlienky a pocity
- názory vyjadroval adekvátne
- vhodne sa vyjadroval ku kritike a prijímal kritiku druhých
- počúval a rešpektoval názory druhých
- vedel vyhľadávať a využívať pri učení rôzne zdroje informácií, osvojil si metódy štúdia a práce s informáciami
- využíval prostriedky IKT v bežnom živote a pre svoje ďalšie vzdelávanie
- dokázal kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj, tvorivo ich spracovať a prakticky využívať
- komunikoval v jednom cudzom jazyku a osvojil si základy druhého cudzieho jazyka
Ciele pre školský rok
- Podpora vzdelávania pedagogických zamestnancov v oblasti rozvíjania čitateľskej gramotnosti.
- Formovanie kladného vzťahu detí a žiakov ku knihe a literatúre, organizovanie súťaží v čitateľských zručnostiach a popoludňajšie čitateľské aktivity v školských kluboch detí.
- Aktivity na podporu rozvoja čitateľskej gramotnosti, zvyšovanie jazykovej kultúry žiakov na všetkých vyučovacích hodinách (t. j. nielen na vyučovacej hodine slovenského jazyka a literatúry).
- Študovanie dostupných materiálov k rozvoju čitateľskej gramotnosti dostupných na webových sídlach MPC a Metodického centra Slovenskej pedagogickej knižnice pre školské knižnice.
- Podpora aktivít detí a žiakov vo voľnom čase zameraných na jazykovú kultúru (recitačné a literárne súťaže, školské prezentácie tvorivosti).
- Rozvíjanie komunikačných zručností v anglickom, nemeckom, ruskom a francúzskom jazyku.
1. Čítanie s porozumením na I. stupni
Kompetencie žiaka podľa ISCED 1:
sociálne a komunikačné spôsobilosti:
● vyjadruje sa súvisle, výstižne a kultivovane písomnou aj ústnou formou primeranou primárnemu stupňu vzdelávania
● dokáže určitý čas sústredene načúvať, náležite reagovať, používať vhodné argumenty a vyjadriť svoj názor
● uplatňuje ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so spolužiakmi, učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi, s ktorými prichádza do kontaktu
● rozumie rôznym typom doterajších textov a bežne používaným prejavom neverbálnej komunikácie a dokáže na ne adekvátne reagovať
● rešpektuje kultúrnu rozmanitosť - medzikultúrna komunikácia
spôsobilosť učiť sa učiť:
- získava schopnosť sebareflexie pri poznávaní svojich myšlienkových postupov
- vyberá a hodnotí získané informácie, spracováva ich a využíva vo svojom učení a v iných činnostiach
2. Čitateľské zručnosti na II. stupni
Prioritné východiská
- Vytváranie pozitívneho vzťahu k celoživotnému vzdelávaniu, ktoré je závislé od úrovne zvládnutia jazyka.
- Snažíme sa vytvoriť väčší priestor na vlastnú tvorbu jazykových prejavov, prácu s informáciami, schopnosť argumentovať a pod. Cieľom je rozvoj čitateľských schopností, ktoré presahujú aspekt technického zvládnutia čítaného textu a smerujú k prijatiu jeho obsahu.
- Žiakov vedieme miesto návyku na memorovanie a pasívneho prijímania poznatkov ku konštruovanej a aktívnej účasti v procese učenia sa. Na jednotlivých vyučovacích predmetoch využívame inovačné metódy a formy práce, porovnávame informácie z rôznych zdrojov, využívame multimediálne programy, zaraďujeme prácu s internetom s prepojením na bežný život, pracujeme s nesúvislými textami (mapy, grafy, tabuľky a pod.), vyvodzujeme vzťahy medzi informáciami.
- Čitateľskú gramotnosť ako kompetenciu k celoživotnému učeniu rozvíjame na princípe medzipredmetových vzťahov.
- Komunikačnú spôsobilosť a čitateľskú gramotnosť žiakov rozvíjame vo všetkých všeobecnovzdelávacích predmetoch.
- Metodické orgány vo svojich plánoch majú zapracované opatrenia na zlepšenie čítania a čítania s porozumením a majú naplánované aktivity na rozvíjanie čitateľskej gramotnosti vo vyučovacom i mimo vyučovacom čase.
- Využívame diferencované úlohy a činnosti, do vyučovacieho procesu častejšie zaraďujeme prácu vo dvojiciach, v skupinách a využívame diferenciáciu úloh pre žiakov podľa ich schopností.
Aktivity a smerovania
Na dosiahnutie lepších výsledkov žiakov v oblasti čitateľskej gramotnosti uskutočňujeme najmä nasledovné aktivity:
- účasť na ďalšom vzdelávaní pedagógov so zameraním na ČG
- interné vzdelávanie pedagógov v jednotlivých metodických orgánoch a individuálne štúdium
- odovzdávanie získaných poznatkov na zasadnutiach metodických orgánov ( dané vzdelávanie sa pozitívne prejavuje v zavádzaní nových foriem a metód práce, pri výbere textov, pri overovaní čítania s porozumením, pri rozvoji kritického myslenia a komunikačných zručností žiakov)
- ďalšie vzdelávanie učiteľov cudzích jazykov na zvýšenie odbornej spôsobilosti
- otvorené hodiny orientované na metódy rozvoja čitateľskej gramotnosti
- rozvíjanie jazykovej gramotnosti, aby žiak komunikoval v cudzom jazyku – 1. cudzí jazyk (anglický jazyk) zavádzame v 1. ročníku a 2. cudzí jazyk v 6. ročníku
- rozšírenie hodinovej dotácie cudzích jazykov
- zlepšovanie kvality jazykového vyučovania, výstupných vedomostí a komunikačných schopností žiakov v cudzom jazyku
- používanie pracovných zošitov zameraných na rozvoj matematickej a čitateľskej gramotnosti
- pravidelné dopĺňanie knižničných jednotiek a výukových programov
Činnosti k dosiahnutiu zručností
1. Hlasné čítanie učiteľa - touto aktivitou učiteľ motivuje žiakov k samotnému čítaniu. Cieľom pri hlasnom čítaní je viesť žiakov od radosti z počúvania k radosti z vlastného čítania
Z: všetci vyučujúci SJL, CUJ
T: priebežne
2. Čítacie okienko - v triede je pravidelne vyčlenený čas na čítanie rôznych textov s možnosťou vlastného výberu textu, čím zvýšime zapojenie sa do aktívneho čítania a podporíme porozumenie prečítaného textu.
Z: vyučujúci SJL, DEJ, GEG, ...
T: priebežne
3. Rozbor prečítaného textu - reprodukcia príbehu, analýza textových častí, dotvorenie príbehu, hodnotenie obsahu, tvorivá dramatika, akčné hry, výtvarné zobrazenie.
Z: všetci vyučujúci
T: priebežne
4. Školská knižnica - zefektívniť prácu školskej knižnice. Budovať školskú knižnicu ako odborné, informačné, študijné, internetové a čitateľské centrum pre žiakov, pedagogických i nepedagogických zamestnancov školy. Budovať školskú knižnicu vhodnú na realizáciu výchovnovzdelávacieho procesu a mimo vyučovacích aktivít.
Z: vedenie školy
T: priebežne
5. Príprava podujatí – prezentácia na verejnosti v rámci rôznych podujatí usporiadaných:
a) školou - Slávnostná akadémia k vyhodnoteniu školského roka, slávnostné príležitosti /otvorenie školského roka, okresné kolá súťaží, vianočné tvorivé dielne.../
b) mestom - vystúpenia na slávnostiach /Deň učiteľov a pracovníkov školstva a vedy, Stretnutia s dôchodcami, vianočná akadémia mesta, Tradičné remeslá/, vystúpenia v kluboch dôchodcov ku Dňu matiek, ku Dňu úcty k starším, k Vianociam
Z: vedúci speváckeho krúžku, vyučujúci SJL
T: podľa potreby
6. Práca s nadanými žiakmi - v predmetoch, v ktorých žiaci vynikajú, sa majú možnosť ďalej vzdelávať v mimo vyučovacom čase a v záujmových útvaroch a súčasne ich zapájame do rôznych umeleckých a postupových súťaží, predmetových olympiád, t. j.:
Šaliansky Maťko
Hviezdoslavov Kubín
Literárny Kežmarok
Detský čin roka
predmetové olympiády
Z: všetci vyučujúci
T: podľa harmonogramu
7. Súťaže, projekty a čitateľské aktivity - usporiadané priebežne počas celého školského roka na I. i II. stupni a v ŠKD s cieľom motivovať žiakov k samostatnému čítaniu:
Čítajme spolu, Moja obľúbená kniha, Číta celá trieda, Záložka do knihy, Hlasné čítanie. Dané aktivity budú prebiehať vo vyučovacom i mimovyučovacom čase, niektoré aktivity budú spojené s využitím IKT.
Z: vyučujúci SJL, CUJ, VYV, INF, vych. ŠKD
T: priebežne
8. Marec - mesiac knihy – aktivity prebehnú vo vyučovacom case i mimovyučovacom čase - I. a II. stupeň, ŠKD -Týždeň hlasného čítania, Kvíz o knihe, Čitateľský maratón, Výstava kníh spojená s predajom.
Z: vyuč. SJL, vych. ŠKD
T: mesiac marec
9.Tvorba a prezentácia projektov žiakov 2. stupňa –
osnova: - prednáška vyučujúceho informatiky
- beseda s vyučujúcimi
- zhromažďovanie materiálov
- práca s odbornou literatúrou a encyklopédiami
- osvojenie si formy a obsahu projektu, techniky vytvorenia jednoduchého projektu
- prezentácia, kolektívne posúdenie vystúpení, výstava prác
- využitie poznatkov na jednotlivých predmetoch, v medzipredmetových vzťahoch a pre prax
Z: vyučujúci INF
T: priebežne
10. Besedy - zabezpečenie besedy so spisovateľom, redaktorom, ilustrátorom o procese tvorby, beseda o najobľúbenejšej knihe
Z: vyučujúci SJL
T: mesiace máj/jún
11. Exkurzie: návšteva Mestskej ľudovej knižnice Jána Johanidesa v Šali, návštevy divadelných predstavení v Bratislave, Nitre, Trnave a pod.
Z: vyučujúci SJL, HUV, triedni učitelia, vych. ŠKD
T: podľa ponuky
12. Ročníkové konferencie :
osnova: - štúdium literatúry /samostatnosť, samoštúdium/
- klasifikácia /triedenie javov/, analýza a syntéza, abstrakcia /výber
podstatných javov/
- aplikácia, zovšeobecnenie
- vypracovanie, dôraz na detaily, kreativita , originalita, kritické myslenie
- hodnotenie, argumentácia, využitie IKT
- prezentácie - verejné, prístupné žiakom, pedagógom a rodičom
Z: triedni učitelia, konzultanti
T: mesiace máj, jún
Zdroje: Húsková ,Alexandra: Aktívne využívanie čítania s porozumením vo vyučovacom procese v základnej a strednej škole. Metodicko-pedagogické centrum. Bratislava, 2012.
http://www.mpc-edu.sk/library/files/Huskova_web_1.pdf
V Šali 25. 08. 2016 Mgr. Lýdia Muráriková v. r.
riaditeľka školy
Materiál bol prerokovaný v PR školy dňa: 31. 8. 2016
Dokument je prílohou k ŠkVP